Predchodkyňa súčasnej knižnice
Predchodkyňa súčasnej knižnice - Knižnica Komárňanskej župy - bola založená v roku 1831. Fond knižnice pozostával zo súkromných zbierok redaktora, spisovateľa , riaditeľa peštianskeho divadelného súboru a komárňanského rodáka Istvána Kultsára. Vo svojej záveti venoval župe 5000 kníh. Knižnica obsahovala literatúru v gréčtine, latinčine, francúžtine, nemčine a maďarčine. Väčšina kníh pochádzala zo 16. a 17. storočia.Krásnu literatúru z 19. storočia tvorili preklady diel zahraničných autorov. Boli tu prvé vydania maďarskej dramatickej literatúry a vedecká literatúra 18. storočia.
Postupne sa do tejto knižnice včlenili fondy rôznych spolkov a združení, ďalšími darcami boli bibliograf József Szinnyei st. a rodina Ghyczyovcov. Na začiatku 20. storočia sa tento fond rozrástol na 40 000 zväzkov. Prvé zmienky o výpožičnom poriadku župnej verejnej knižnice sú z 1. januára 1905. Knižnica mala v tom čase 1310 čitateľov, ktorí si vypožičali spolu 19 257 zväzkov.
Župná verejná knižnica
V novembri v roku 1913 bol postavený Kultúrny palác v novobarokovom slohu, v súčasnosti tam sídli v Podunajské múzeum, kde našla svoje umiestnenie aj župná verejná knižnica, ktorá poskytovala knižničné služby verejnosti.
Zákon č. 430 z roku 1919 o verejných, obecných knižniciach určoval povinnosť zakladania obecných knižníc v Československej republike. Na Slovensku sa tento zákon uplatňoval pomaly. Verejná knižnica v medzivojnovom období sídlila v Kultúrnom paláci a bola otvorená 1. 11.1924. Jej činnosť organizoval miestny osvetový zbor, ktorého zriaďovateľom bolo Ministerstvo školstva a národnej osvety.
V roku 1939 knižnica podlieha "Štátnemu hlavnému inšpektorátu verejných zbierok- Közgyűjtemények Országos Főfelügyelősége." Od roku 1940 do roku 1943 spravovalo knižnicu mesto.
Okresná knižnica metodickým centrom pre knižnice
V roku 1951 bola vytvorená trojstupňová sieť miestnych okresných a krajských ľudových knižníc.
V roku 1953 rada Okresného národného výboru schválila štatúty pre miestne ľudové knižnice a Okresnú knižnicu.
Knižničným zákonom č.53 z roku 1959 sa stala Okresná knižnica metodickým centrom pre knižnice v okrese a zároveň plní aj funkciu mestskej knižnice a spravuje aj historické fondy, ktoré sú umiestnené v budove bývalého Kultúrneho paláca , kde sídlilo Okresné múzeum. Jej zriaďovateľom bol Okresný národný výbor. V tom období sídlila knižnica v " Rybe" na Ul. obrancov mieru v súč. Lehárova, od roku 1966 v Dôstojníckom pavilóne.
Oddelenie pre deti sídlilo od roku 1965 v Dome odborov , (v súč. Dom Matice slovenskej) od roku 1984 do roku 2005 sídlilo na Dunajskom nábreží.
Riaditeľstvo a značná časť kniž. fondu sa v roku 1988 presťahovala na Ul. Eotvosa 35.
Knižničný fond z pobočiek v Dôstojníckom pavilóne a Dunajského nábrežia od začiatku roka 2007 slúži svojim čitateľom na Ul. Palatínovej 8 v historickom centre mesta v rekonštruovanej budove bývalého župného domu
Knižnica Józsefa Szinnyeiho v Komárne
V roku 1991 sa zriaďovateľom Okresnej knižnice stalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
V roku 1997 bola knižnica súčasťou Podunajského kultúrneho centra, ktorého zriaďovateľom bol Krajský úrad v Nitre a premenovala sa na Podunajskú knižnicu.
V roku 1999 sa zriaďovateľom Podunajskej knižnice so samostatnou právnou subjektivitou stáva Krajský úrad v Nitre.
V roku 2002 sa zriaďovateľom Podunajskej knižnice stal Nitriansky samosprávny kraj.
Dodatkom č. 2 Zriaďovacej listiny zo dňa 17.6.2005 sa zmenil názov knižnice na "Knižnicu Józsefa Szinnyeiho v Komárne ; Szinnyei József Könyvtár Komárom", zrušilo sa správcovstvo historických fondov tlačí 16.17.18 19. storočia, ktoré spravuje odo dňa 15.6.2006 Podunajské múzeum v Komárne.